Ambrine nové zistenie
Potok už nie je prekážka
Na piatok 10. apríla 2009 veru nebudeme dobre spomínať.
Ambra, expert na vyhľadávanie "dierok" v plote a následný únik na susedné pozemky, postúpila míľovými čižmami o krok vpred. Po úniku na sever (dierou ako vráta) prišla na geniálnu vec. Prečo končiť útek u susedov, keď sa dá ísť ďalej? A tak na mňa vrhla provokačný pohľad štýlu "Skús, či ma chytíš!" a ďalšou dierou v susedovom plote sa dostala k potoku. Tu som si s úsmevom vydýchla a išla som pekne krokom k našej bráničke k potoku, že ju dovediem na vodítku domov. Pýtate sa, prečo som bola v kľude? Ono to bude tým, že naša Ambruš sa bojí aj cez mláku prebrodiť v strachu z utopenia. Možnosti na útek boli teda minimalizované (ohraničené vodou). Ale viď ten zázrak. Jedna labka sa ustráchane namočila do vody a len čo zavadila o dno (potok má totiž max. hĺbku 10 cm), Ambra zistila úžasnú vec - "Tu sa neutopím." Preletela cez potok a celá šťastná na druhom brehu vrtela chvostom a vystrkovala riť, čím mi chcela naznačiť, že naša hra pokračuje ďalej. Kým som ja hľadala miesto, kde sa bez ublíženia na suchote prebrodím veľtokom, Ambra navštívila na protiľahlom brehu starých i nových kamošov - chlpáčov. Keďže už mala srdce na mieste, nechala sa po mojom prekonaní potoku odviesť domov. Prisahám, že ona mala úsmev na ksichte!
Čo vyplýva z tohto príbehu? Musím sa snažiť lepšie plátať diery v plote, ak sa mi nechce denne brodiť Niagarou.