Ambra

Ambra a jej láska - pán veterinár

     V utorok bol náš očkovací deň. Ambra celá šťastná naskočila do auta tešiac sa na nový výlet a išli sme na vec

     Bezpečne sme dorazili pred ambulanciu, dokonca ani svetlá som výnimočne nezabudla vypnúť Kým sme sa dostali k dverám, od ktorých naše auto parkovalo celých 10 metrov, prešlo asi 5 minút. Táto zaujímavá trávnatá trasa totiž bola plná pachov (ako sa pred veterinárnou ambulanciou dalo čakať) a bolo ich treba ovoňať (Nie ja, ale pes!). Dostali sme sa k dverám do čakárne. V jednej ruke vodítko, v druhej chaoticky rozložené všetky prepotrebné veci (mobil, peňaženka, očkovací preukaz, kľúče od auta). V čakárni sedeli dvaja spolutrpitelia - dva yorkšírske teriére. Statočne sa triasli na celom tele od strachu z toho, čo ich v ambulancii čaká a neminie. Je to bežná scéna v čakárňach, len Ambra je výnimkou. Tá sa totiž do ambulancie vždy teší! Veď okrem toho, že čakáreň je plná nových psích kamarátov, dnu ju očakáva jej milovaný pán veterinár, ktorý ju vždy napchá maškrtami od výmyslu sveta. A tak v čakárni sedeli traja pacienti - dvaja vystrašení psíci na pokraji psychického zrútenia a Ambra na pokraji fyzickej vyčerpanosti. Ambra totiž hneď po vstupe nerozumela pravidlu "ľahnem si a budem sa tváriť ako slušný pes", ale ťahala sa za vystrašenými stvoreniami, fučala ako parná lokomotíva a dusila samu seba. A tak som išla z ohľaduplnosti stáť rad pred čakáreň (využila som čas na opaľovanie). Keď  sme sa dostali na rad, Ambra vtrhla do ambulancie ako veľká voda. Toto očividne pánovi veterinárovi opäť vôbec nevadilo, pretože sa spustil k nej na dlážku a škrabkajúc jej brucho s úsmevom konštatoval, aká je rozmaznaná. Opäť potvrdil pravidlo a Ambra popri maškrtaní ani nevedela, kedy ju zaočkoval. Pri takomto prístupe sa k veterinárovi bude tešiť vždy...

     A tak sme s Ambrou opäť nasadli do autíčka, odviezli sme sa domov, kde sa Ambra mohla tešiť z pekného dňa a moja mamička z Ambrinho nového "medailóniku"